Kôrovec, škodca lesných drevín
Kôrovec, škodca lesných drevín
Kôrovec je drobný chrobák z čeľade nosatcovitých, ktorý patrí medzi škodcov lesných drevín. Kedysi spadal do samostatnej čeľade. Dnes sa vďaka rôznym modifikáciám, zhruba 6000 druhov, radí medzi jedny z najrozmanitejších skupín hmyzu.
Nájsť kôrovca je pomerne jednoduché, nakoľko sa jeho kolónie vyskytujú po celom svete. Úkryt nachádza v lyku i dreve stromov, napadá ovocie, je v semenách, listoch, v stonkách bylín vrátane papradí alebo dokonca vo vzdušných koreňoch mangrovov. Väčšia časť týchto chrobákov dokáže žiť v odlišných tkanivách širokého spektra hostiteľov. Nie sú to samé kôrovce, ktoré stoja za napádaním rastlín a živočíchov. K svojej existencii vo veľkej miere využívajú i symbiózu s drevokaznými hubami. Niektoré druhy si ich samy pestujú a neskôr nimi živia seba alebo svoje larvy. Tieto drobné kolónie sú z hľadiska ochrany ľudského zdravia nebezpečné. Prenášajú hubovité ochorenia.
Neuveriteľne rozmanité je rozmnožovanie kôrovcov. Nepohlavné množenie sa u nich vyvinulo v evolúcii niekoľkokrát a na niekoľko pozoruhodných spôsobov. Usporiadanie životného cyklu tohto hmyzu zahrňuje systémy od nepretržitého kríženia medzi súrodencami cez spolužitie v páre, kde rodinu i stopu požierania ( systém obývaného priestoru) zakladá samica. Iným typom spolužitia je háremové mnohoženstvo, kde sú ako zdroje samice pod plnou kontrolou samca. Nakoľko je tento druh hmyzu veľmi zastúpený na všetkých kontinentoch a jeho početnosť presahuje možnosť empirického overenia, je možné kôrovce označiť za globálne rozšírené a známe.
Ako vyzerá kôrovec?
Kôrovce sú drobné chrobáky dosahujúce dĺžku od 1 do 9 mm. Telo je valcovité alebo oválneho tvaru s hnedým, eventuálne čiernym zafarbením. Ich telo je vzhľadom najviac podobné čeľadi červotočov. Tvar hlavy je vo väčšine prípadov guľatý, u niektorých málo druhov pretiahnutý v krátky nosec. Tykadlá majú paličkovitý tvar a ich oči sú zložené, výnimočne rozdelené na dve časti. Nohy sú pomerne krátke, vyvinuté päťčlennými chodidlami.
Zdroj: čas.sk
Lykožrút smrekový a lesy
V lesnom hospodárstve patrí medzi najznámejších škodcov lykožrút smrekový, nazývaný tiež kôrovec smrekový. Jeho kolónia dokáže poškodiť rozsiahle plochy smrekových lesov. Lykožrút patrí v Európe, s výnimkou Stredomoria a Britských ostrovov k najviac invazívnemu druhu hmyzu. Významné škody spôsobujú i v smrekových lesoch na Sibíri alebo tiež v severnej Číne. Najviac známe sú v posledných 30 rokoch jeho rozsiahle útoky v oblasti Škandinávie, pobaltských krajinách, v Bielorusku, ktoré miestami dosiahli až desiatky mil. m³. Len v Českej republike v rokoch 2003-2015 dosiahol objem dreva skrze kalamitu kôrovcov viac než 14 mil. m³. Jeho expandovanie má priamu súvislosť so suchom, ktoré sa v posledných 15 rokoch markantne zvýšilo.
Zdroj: Insect-foto.cz
Význam lykožrúta smrekového je spojený s „ hygienou“ lesa a stavom stromov. Rozhodujúcim ukazovateľom pre gradáciu kolónie je dostatok vhodného materiálu a samozrejme počasia. Vysoké a rovnomerné zrážky pozitívne ovplyvňujú vitalitu porastov, naopak dlhodobý zrážkový deficit vedie k oslabeniu. Vysoké teploty napomáhajú urýchleniu vývoja ( i viac generácií v roku). V neposlednom rade je rozhodujúcim faktorom skoré a dôsledné vykonávanie preventívnych i obranných opatrení, ako je napr. postrek, lapač alebo lapák na kôrovce.
Lykožrút lesklý
Lykožrút lesklý je vedľa lykožrúta smrekového ďalším obávaným druhom hmyzu, ktorý škodí lesom. Jedinec je 1,6 až 2,8 mm dlhý a dokáže napáchať obdobne veľké škody, najmä na mladých stromoch. Lykožrút lesklý je typický svojim zadkom kroviek, ktorý je opatrený zúbkami – u samcov sú ostré , u samíc tupo zakončené. Podľa zúbkov ide rozoznať nielen pohlavie, ale aj diferenciovať tento druh od ďalších 6 zástupcov. Lykožrút lesklý sa vyskytuje takmer v celej Európe a pokračuje ďalej cez Sibír, kde siaha až po Kóreu a Japonsko. To všetko bez ohľadu na nadmorskú výšku. Jeho hlavnou hostiteľskou drevinou ( v českých lesoch) je smrek vznešený ( vyvíja sa i na ďalších smrekoch, najmä na smreku pichľavom alebo striebornom). Ďalej sú to rôzne druhy borovíc a smrekovca. Lykožrút škodí v oblastiach postihnutých imisiami alebo dlhodobým suchom. Ďalej sa vyskytuje pozdĺž diaľníc a ciest, ale i v mestách a obciach.
Ako na kôrovce?
Čo sa týka likvidácie kôrovcov, asi každý odborník na lesníctvo Vám povie, že boj s ním je veľmi zložitý. Existuje však ale rad doporučení, ktoré si môžete prečítať:
- Vezmite kôrovcom potravu – pokiaľ dôjde k živelnej kalamite vplyvom búrky alebo silného vetra. Odstráňte popadané konáre pred rojením kôrovca – zhruba od polovice apríla do polovice mája. Tieto stromy je dôležité asanovať, nakoľko v tomto momente ide o stromy napadnuté kôrovcom.
- Identifikujte napadnuté stromy - hľadanie vykonávajte pomocou drtiniek ( nástroj na vyhľadávanie napadnutých stromov) priamo na porastoch, ktoré sa nachádzajú v okolí pôvodného výskytu. Najviac podozrivé sú vždy stromy, ktoré nerašia a opadáva im ihličie. Podobné znaky napadnutím kôrovca sa môžu prejaviť aj pri vysokých teplotách ( cca 30°C).
- Vyťažte najskôr napadané drevo – asanácia napadnutých stromov. Ide o ručné odstránenie kôrovca, motomanuálnou metódou, strojným harvestorom, štiepkovaním, chemickou asanáciou, používanie insekticídnych sietí, ochrana skládok technológiami MERCATA, fumigácia plynom EDN.
- Kombinujte mechanickú a chemickú asanáciu.
- Odstraňujte kôrovce aj na skládke.
- Odstráňte napadnuté drevo z lesa - odvoz neošetreného kôrovcového dreva mimo lesa je prísne zakázaný! Pokiaľ je drevo aktívne napadnuté, musí byť asanované.
- Odchytávajte kôrovce na začiatku rojenia - je možné využiť otrávené/ neotrávené lapače , poprípade insekticídne siete alebo postreky.
- Chráňte živé stromy – asanácia a odstránenie napadnutých.
- Pozorujte teplotu - kôrovec miluje teplo. Rojí sa v období od apríla do septembra pri teplotách nad 20° Všetkému taktiež prospieva dážď. Dĺžka liahnutia sa pohybuje od 5 do 10 dní.
- Vyhľadajte odbornú pomoc, ako napr. nekrmbrouka.cz, Výskumný ústav lesného hospodárstva a poľovníctva, kurovcoveinfo.cz, Lesnická práce s.r.o., poprípade orgány štátnej správy.
Kúpna cena dreva napadnutého kôrovcom
Kúpna cena kôrovcového dreva ( vrátane dopravy) sa vypočítava z celkového množstva napadnutého porastu. V súčasnej dobe sa cena pohybuje zhruba na úrovni okolo 28 eur za m³. V minulosti išlo o čiastku cez 33 eur na m³. Naopak rastie cena tvrdého dreva, ktorého je nedostatok a predáva sa za viac ako 48 eur na m³.